Peniaze ležia na zemi

Článok uverejnený: 10.11.2008 23:16:00
Počet reakcií: 6 / chcem sa vyjadriť

 

Peniaze ležia na zemi

S pravidelnou občasnosťou sa mi stane, že nájdem nejaké peniaze. Aj dnes. Boli sme s mojou láskou v nemenovanom nákupnom centre a skúšala si sukňu. Mám peknú priateľku s dobrým vkusom, ale môj názor ju zaujíma. Požiadala ma o zhodnotenie výberu. Nazriem do kabínky a pod lavicou na odloženie oblečenia zbadám mincu. Desať (slovom desať) českých korún. Toto bol taký spúšťač, pre napísanie tohto článku.

Moja prvá reakcia v takejto situácii je vždy rovnaká. Skríknem úplne euforicky "Cash!" a prstom ukážem smerom k nálezu. Som ako malé decko. Vždy to isté. Či je to 1SK, 20 alebo 1 000SK. Potom sa zohnem a úlovok si beriem s radosťou do ruky. Stalo sa mi to X krát. V bare, na festivale, v meste, parku, lese. Zažil som jednu takú situáciu aj ako prizerajúci. Vtedy ma trochu mrzí, že som to nebol ja, kto sa zohýbal pre korisť, ale potom ma to prejde. Ale začnem tam, v čase, kedy si pamätám prvý nález.

Bolo to dávno a bolo to netypické. Bol som malé dieťa. Možno 10-11 rokov, možno viac, možno menej. V našom paneláku práve roboši inštalovali elektronický vrátnik. Vracali sme sa s našimi z Dubovca a prekvapení, prečo sú staré zvončeky preč a diery v stene sme hádali, čo sa deje. V sutinách - rozbité obkladačky, tehly, prach a elektrobordel - som zrazu zbadal desaťkorunu. Áno presne tú papierovú s Hviezdoslavom. Vtedy som vykríkol niečo ako "Peniaze!", keďže angličtinu som ešte nepoznal. Mama utrúsila poznámku, že sprostí majú štastie, ale ja si šťastie ctím a Šťastene ďakujem za každú takúto radosť.

Potom si dlho nič v tomto smere nepämatám. Isto som nejaké drobné našiel. Možno aj väčší obnos. Teda relatívne väčší, ako dieťaťu mi bolo veľa aj tých 10KČS. Ešte si vlastne spomínam na stovku s Gottwaldom, tá bola taká pokrčená, že pôvodne som ju zdvihol ako obyčajný papier (moja druhá mánia, zdvíhať papiere zo zeme). Ale inak mám v hlave prázdno.

Ďalší nález, ktorý si pamätám je z doby na VŠ. Sedeli, resp. postávali sme v nejakom trnavskom podniku so spolužiakmi a obzerali baby. Klasická situácia. Traja študenti opretý o stenu, lebo nemajú rezervovaný box, pivo, prípadne kola v ruke a hodnotia, ktorá je dobrá a atď. Mali som výhľad na bar, kde sedeli mieste bezkrké gule a balili baby úplne iným spôsobom. Mali kožené bundy, miešané drinky, holé hlavy a plné peňaženky. Zrazu som odtrhol zrak od žien a pod barom zbadal 500SK. Nedokážete si predstaviť, čo sa vo mne vtedy odohrávalo. Bol som 2 kroky od prachov, mal som vetchú postavu s váhou 50kg a pri bare tlupa týpkov, čo zabíjajú kvôli "hamburgeru". Pozrel som na chalanov, urobil dlhý krok, zohol sa, načiahol, zobral, zdvihol sa, pozrel na chalanov a vypadol z baru. Prešiel som asi 20 metrov a triasol sa od rozrušenia a strachu ako decko pred bitkou. Chalani nechápali čo sa deje, tak vybehli za mnou. Prešli sme trochu ďalej a povedal som im, čo sa stalo. Radosť bola obrovská, pozval som ich na kebab a zmenili sme lokál.

Po vojne som išiel na vojnu. Ku koncu vojny som si našiel frajerku, ktorej neskonale vadilo, že keď sa prechádzame, pozerám na zem. Ale toto nie je výčitka na rozchod, tak sme spolu pár rokov ostali. Jedného pekného dňa sme boli spolu na Pohode, keď ešte bola pod Sokolicami. Kto tam bol vie, že scény boli rozhodené po výstavisku a prechod medzi nimi bol niekedy tlačenkový adrenalín. Takto sme sa presúvali aj my na scénu úplne vzadu, ktorá bola až za areálom, priestor vysypaný bielym štrkom. Ako si tak kráčame a tešíme sa na Rock'n'roll Band Marcela Woodmana, kecáme spolu a ja pozerám do zeme. Zrazu na bielom štrku oranžová guľka. "CASH!" kričím a beriem prachy zo zeme. Rozbalím a čo nevidím. Dve stovky. Tie čo platia ešte aj teraz. Teda do konca roka. Ako dobrý frajer som hneď začal vyrypovať, že či už rozumie môjmu pozeraniu na zem a či jej toto stačí ako argument. Nebola z toho nadšená. Stovku som jej dal, veď sme boli pár a na pohode boli prachy spoločné.

Potom som sa presťahoval do BA a tam sme sa rozišli. Našiel som si obľúbený bar, skôr pajzel. Chodili tam ľudia z Miletičky, ožrani a gambleri, ale barmanka bola milá, pivo lacné, podnik relatívne čistý a s klímou. Sedím si tak raz na barovej stoličke. Nemám síce 130kg a holú hlavu, ako tí v Trnave, ale už som na bare a flirtujem s barmankou. Zrazu pozrem vpravo a pod vedľajšou barvou stoličkou tisícka. V hlave sa bilo dobro so zlom. Vyhralo dobro. Tisícku som si nechal, po závarečnej pozval barmanku do iného baru v centre (v tom čase Smirnoff) a kochal sa jej tancom okolo tyče. Potom sa mi ešte stalo, že som čo to našiel, ale okolo týchto peňazí nebol žiadny zaujímavý zážitok. Dvacka pri prechádzke v centre BA, drobné v Prahe a podobne.

Ďalší zážitok, ktorý stojí za spomenutie je z tohtoročnej Kukanovej desiny. Išli sme zo zastávky Bufet na Brezine a Janči, Bezkovej sesternice muž, našiel 500SK. Nikto z našej skupiny asi 8-10 ľudí, si ich nevšimol, ani tí pred nami. A ani tí za nami. Smola pre nich, nemali toľko piť. Na túto akciu prudko naväzuje festival Pohoda2008. Z nejakého divného dôvodu som bol bez peňazí. Práve sme sa presťahovali a zaplatili sme nájom, nejaké veci a drogériu zabezpečili a bolo. Požičal som si od Bezka 300SK. Ako sme sa tak motali, dostal som chuť na Mexický hambáč. Ten z toho stánku, kde čapovali kečup a horčicu ako z vemena. Pozrem pod stánok a tam 1000SK slovenských. Mokré, špinavé, ale už moje. No nie tak celkom, lebo hneď som vrátil dlh. Ešte raz ďakujem, Bezko.

Čas plynul, festivaly pominuli a my sme sa s priateľkou vybrali do Viedne. Bol tam štátny sviatok, múzeá zdarma alebo zľacnené a tak sme šli na výlet. Sprievodkyňa (totálne nesympatická s nudným výkladom a ešte aj odveci rečami) nás ťahala po fakt nezáživných miestach. O krásnej budove Parlamentu nám povedala asi takto - "Tam za tými stromami, je budova, ktorú nevidíte, je to Parlament.". Proste trapas. Zobrala nás do parku cisárovnej Sisi, kde bol opäť nudný výklad, nikto ju nepočúval a ľudia sa fotili. Moju lásku požiadali, nech jednu skupinku odfotí a ja som zatiaľ pozeral po zemi. Našiel som dvacku. Slovenskú. Vo Viedni. Paráda.

A príbeh o českej desaťkorune, už poznáte. Pepíci desinu volajú pětka. Neviem prečo. Takže ja som našiel 10.11.2008 pětku. A tešil som sa.

 

PS - Čo sa týka ilustračného obrázka, nehodí sa k článku, ale mne sa páči

esak - admin, administrátor a správca webu v jednej osobe

 

Reakcie k článku

fakticka..
// marcel one //   [11.11.2008 07:18:56]

pekny clanok, mozem potvrdit, ze aj ja som nasiel zoparkrat cash, a bolo to vzdy fajn :)

pekne stastie
bezo   [11.11.2008 07:56:39]

nie je to nahodou vsetko moj cash, ktory vyhadzujem z lietadla do vzduchu?

I ja...
cervenatrava   [11.11.2008 11:29:45]

... mavam stastie na najdenie money... i ked urcite sa to nevyrovna tvojim nalezom, bo moje mali doposial len max dve 0... :)
+ pozeranie do zeme za ucelom hladania je uplne normal vec... ja napr. mam tik na hladanie stvorlistkov... :)))

not good for me
preceda   [11.11.2008 17:08:43]

Cash som nasiel parkrat aj ja. Ale vzdy ked som si ho nechal tak sa stalo nieco zle. Naposledy minuly rok ked som nasiel 100 SK tak mi niekto na parkovisku nabural do auta a usiel. Skoda asi za 4 litre. Predtym zasa ked som nasiel 50 SK zaplatil som v zapati nejaku pokutu za 500. Odvtedy vzdy ked najdem nejake peniaze tak ich darujem na dobrocinne ucely. Naposledy sa pomylil predavac CDciek na BJD ked namiesto cenikovych 1000 SK vypytal odo mna len 600 SK a este mi aj zle vydal takze nakup ma vysiel na 500SK. Momentalne sa bojim co zleho sa mi stane, lebo som este adekvatnu sumu nedaroval... :)

re: not good for me
bezo   [12.11.2008 07:49:07]

daruj komunite, prepijeme to a zarucime ti kludny spanok

lost 50
lost 50   [13.02.2009 15:20:51]

stratila som 50€. ked najdes, urob granta a dones, dost ma to nasralo. diky, pozvem na kofolu


Web Address Email Address Bold Text Italic Text Underlined Text
 

 

 

 

hocikto>info (c) 2008