BIELORUSKO II. dokončenie

Článok uverejnený: 07.04.2009 12:38:00
Počet reakcií: 9 / chcem sa vyjadriť

 

Priatelia…

    Prinášam vám krátky report o mojej druhej ceste do Bieloruska, ktorá sa uskutočnila počas druhého a tretieho marcového týždňa. Exkluzívny výlet do krajiny „neobmedzených“ možností vo mne zanechal hlboké jazvy z nechceného poznania a zodpovedal množstvo otázok, na ktoré som sa vôbec nepýtal. Pracovnú cestu som absolvoval ako elektronik-programátor spolu s kolegom mechanikom. Účelom bolo naštartovanie a oživenie linky, ktorej jednu časť sme vyrábali pre miestny štátny gumárensky podnik s názvom „Belshina“ čo pocházdza zo skratky „Beloruskaja šína (v preklade: Bieloruská pneumatika)“.

Prvá vec, ktorá ma šokovala asi najviac bolo samotné cestovanie. Naša materská firma ušetrila na nás zopár stovák eur a ako „odmenu“ za loajalitu sme cestovali 21 hodín vlakom namiesto 2 hodín lietadlom. Cesta bola neskutočne nudná hlavne cez Poľsko, okrem toho pršalo a neskôr snežilo takže výhľad na nekonečnú poľskú nížinu ma veľmi zaujal.

obr. 1 - Nudná hruda Poľská

Nezabudnuteľný zážitok predstavoval aj hajzel sprievodca, pretože v celom vagóne s desiatimi kupé sme cestovali celkovo štyria. Z toho traja sme boli v našom kupé. Viete si predstaviť tú tlačenicu medzi kuframi pri štveraní sa rebríkom do postele. Nepohodlie a stupidita najväčšieho kalibru nás dohnala k tomu aby sme požiadali sprievodcu o rozdelenie do samostatných kupé. Nemal s tým najmenší problém za poplatok 60 eur. Nech sa s nimi zadrhne ruská kurva jedna nenažraná. Tí šmejdi nás okupovali 21 rokov a ja im mám ešte platiť za to, že chcem cestovať ako človek a nie ako dobytok? Nikdy v živote. A tu vôbec nejde o našu lakomosť ale o princíp. Nebudem opisovať len cestovné negatíva nakoľko som videl aj veľa zaujímavostí. Tak napríklad zmena rozchodu koľajníc medzi Poľskom a Bieloruskom bol proces nadmieru interesantný.

obr. 2 - Zmena rozchodu v Breste

Prebieha tak, že, celý vagón nadvihnú štyri hydraulické zdviháky do výšky cca 1,50 m a na koľajniciach ostanú samotné podvozky, ktoré sa odsunú a nahradia druhými so širším rozostupom kolies. Aké jednoduché... Celý proces sa odohrával v dlhej hale s tromi paralelnými koľajami takže vlak bol rozdelený na tri štvor vagónové časti a ich prezúvanie sa odohrávalo súčasne. Prezutie dvanásť vagónového vlaku trvalo menej ako 40 minút spolu s fajčiarkou miestnych pracovníkov a nemuseli sme ani vystupovať. (ZAMYSLENIE: Načo nám bude nová širokorozchodná trať až do Viedne? Zase má niekto z tých tlstých prasiat vo vláde „úžasný“ nápad ale to len preto, že v živote hovno videl cez tónované sklá vládnych bavorákoch. Keby radšej išli opačným SMERom do Košíc s tatrovkami asfaltu a valcami, dementi). Keď sme na druhý deň večer konečne dorazili do Minska, čakala nás ešte dvojhodinová cesta autom do mesta Babrujsk, kde som padol do postele ako zabitý. Prvý pracovný deň sme nastúpili do firemného autobusu zn. Ikarus, ktorý nás dvoch celé dva týždne vyvážal pripomínajúc mi časy, kedy sme so skupinou „The Sifylis Jazz band“ snívali o turné.

obr. 3 - Návrat do minulosti

Práca sa nám stala koníčkom a išla nám od ruky a preto sa nebudem rozpisovať o jej detailoch. Za zmienku stojí však závod samotný, v ktorom sa vyrábajú pneumatiky všetkých možných rozmerov. Je (navonok) čistý a upravený s inšpiratívnymi pracovnými heslami na nadchodoch no vo vnútri je to humus a špina, bordel s podlahami na zabitie, s toaletami, kde sa mi chcelo vždy dáviť. Pracovná morálka miestnych má určité nedostatky a radi zmizli nadlho nevedno kam. Veľmi ma pobavilo to ako čistia svoje výrobne linky. Namaľujú ich peknou pastelovou farbou spolu so všetkou tou masnotou a sajrajtom a nevadí im, že to na oleji nikdy v živote neuschne.

obr. 4 - Multimediálne pracovisko v kombinácii s 3G sieťou

Pokrokovosť informačných technológií je bezkonkurenčná takže pracovisko vedúceho výroby nepotrebuje monitor. Stačí len počítačová skriňa komunikujúca cez bluetooth s najnovším výdobytkom modernej doby, telefónom bez číselníka. Keramickú ornamentovú výzdobu THP jedálne asi už poznáte z prvej reportáže preto som špeciálne pre vás nafotil druhú, robotnícku jedáleň s drevenými plastikami. Musím uznať, že kultúra stolovania má niečo do seba aj keď silným handicapom je prevŕtaná hliníková príborová sada bez nožíka.

obr 5 - Robotnícka jedáleň

Zaujímavosťou bola aj trojkolesová motorka, ktorá rozvážala pre robotníkov každý deň mlieko v sáčkoch dokazujúc tak kvalitu lukašenkovho sociálneho programu. A aj keď to podľa tvrdení miestnych nevyzerá, že by sa ich finančná kríza priamo dotýkala, nestranícke oko pozorovateľa poľahky odhalí plné sklady hotových 42 palcových pneumatík.

obr. 6 - 100%-ný montér

V ďalšej časti by som vám rád predstavil samotné mesto, jeho históriu ale aj súčasnosť. Babrujsk je jedno z najstarších miest v Bielorusku s populáciou cca 300 000 ľudí. Začiatky mesta siahajú do prvej polovice štrnásteho storočia takže sa v ňom nachádza mnoho historických pamiatok, ktoré sú obkolesené modernými panelovými sídliskami ako v každej správnej post-komunistickej krajine vrátane tej našej. Pretože som býval na ôsmom poschodí hotela, mal som dokonalý výhľad na okolie. Môjmu krátkozrakému oku neušiel jeden zarážajúci fakt, ktorý je praktický ale desivý zároveň a síce šírka ulíc

 

obr. 7 -  Mesto alebo letisko?

obr. 8 - Nočné mesto

Aj keď je záber mierne skreslený v dôsledku zakrivenia optiky, nedajte sa oklamať. Ulice sú rovné a rozloha jednotlivých ulíc je obrovská. Na rozdiel od našich sídlisk, kde sa hľadá kúsok voľného miesta na ďalšie nákupné centrum sú bieloruské sídliská geometricky úhľadné, nesmierne rozľahlé s praktickými navzájom kolmými ulicami. Pravdepodobne je to dôsledok studenej vojny, v ktorej sa počítalo s využitím ulíc ako alternatívnych pristávacích plôch. Zároveň tým „tvorcovia“ mesta predišli zdĺhavému pouličnému odporu ako sme mohli pozorovať v úzkych uličkách Bagdadu. Ale to sú len moje domienky, ktoré neberte vážne pretože nie som vojenský taktik. Neodškriepiteľným faktom je ale dopad druhej svetovej vojny na túto mierumilovnú krajinu, počas ktorej padlo 30% bieloruskej populácie. Ako pripomienka na ťažké tankové boje v okolitých močiaroch a brezových hájoch je v meste množstvo pamätníkov vzdávajúcich poctu statočným bojovníkom. Navštívili sme jeden relatívne veľký monument vzdialený asi 10 kilometrov od mesta, kde sú busty hrdinov svojej doby.

obr. 9 - Vojnoví hrdinovia

Našou veľkou výhodou pri potulkách Babrujskom bol sprievodca s menom Žeňia, ktorého kolega poznal z inej montáže a vedel, že tu žije, takže mu zatelefonoval a cez víkend sme sa stretli. Inak je to miestny týpek, ktorý pracoval tri roky na Slovensku a našu krajinu poznal lepšie ako my dvaja dokopy. Za dva dni sme tak plánovane prešli všetko podstatné, pekné a zaujímavé. Žeňiov pán brat nás autom vyviezol za mesto na vyhliadku na rieku Berezina. Malebne zamrznutá vodná stuha sa ako biely had stáčala v brezových meandroch vytvárajúc tak úžasnú prírodnú scenériu výnimočnú najmä v lete (to by bol splav pozn. autora).

obr. 10 - Rieka Berezina s bieloruským vodníkom

Pri vodke z malých stakanov nám časom vyhladlo a preto sme zamierili naspäť do civilizácie vyhľadať tradičnú domácu kuchyňu. V minulej reportáži som vám popísal tradičné jedlo chudobných kolchozníkov – garšočku. Tento krát som ochutnal bieloruské národné jedlo s názvom „kaldony“ čo v preklade znamená „bosorák“. Je to mäsom plnená zemiaková placka s kyslou smotanou. Veľmi mi chutila najmä v kombinácii s chrenovou vodkou.

obr. 11 - Jedna dobrota za druhou

Posilnení a zahriati sme vyrazili na ďalšiu mestskú atrakciu. Stredu námestia dominuje tank z druhej svetovej vojny, ktorý som vám odfotil minule a úplne zaniká s exkluzívnou sochou V.I.Lenina v nadživotnej veľkosti. Nerozumiem prečo je súčasťou inak pekného parku s fontánami. A aj keď som ho osobne nepoznal, myslím, že si nezaslúži takú poctu za otočenie normálneho chodu dejín. Čo už, aspoň sme sa pobavili. 

obr. 12 - Pičoš bez Auróry

Je to ironické ale od Lenina sme sa presunuli k nádhernému kostolu, ktorý za komunizmu slúžil ako miestna vývarovňa a jedáleň. Našťastie už plní svoj pôvodný účel, nateraz... Celé mesto je veľmi čisté a upratané, bez plagátov a tagov po stenách preto som s úžasom hľadel na jediné grafity písané v azbuke. Zdá sa, že sa tu rozvíja správne podhubie a držím „writterom“ palce.

obr. 13 - Svätostánok vs. streetart

Napriek zákazu pitia alkoholu na ulici sme stretli množstvo mladých ľudí (aj s kočíkmi), ktorý sa zabávali popíjaním piva na lavičkách a neprekážal im ani mráz. My sme samozrejme statočne reprezentovali našu milovanú krajinu a v plastových pohárikoch sme si dávkovali 42 %-ný bylinkový likér podobný fernetu. Aj vďaka tomu sa bezútešná sivá krajina, stala dobrodružným miestom plným nebezpečných tehlových pevností, ktorých temné útroby sme s nadšením preskúmali.

 

obr. 14 - Odsypaná pevnosť a jej intro

Aby ste boli v obraze, tak ešte za čias Napoleonovských vojen postavili miestni obrancovia množstvo pevností navzájom poprepájaných podzemnými tunelmi, ktoré slúžili na obranu mesta. Keď stratili svoj zmysel tak boli zasypané obrovským množstvom hliny, ktorá zdvihla okolitý terén odhadom o 10 metrov. Súčasná vláda sa rozhodla pevnosti vykopať a spraviť z nich turistickú atrakciu. A keď sa raz súdruh Lukašenko rozhodol tak do roku 2012 aj zreštaurované bude. Držím mu palce, optimistovi. Vo vnútri sa nenachádza vôbec nič, len tmavé, polozrúcané a nechutne vlhké steny. Prechádzka po tme je dosť nebezpečná a človek poľahky prepadne o poschodie nižšie cez dieru v podlahe. Napriek tomu je to úžasné dielo, ktoré sa oplatí zachovať pre budúce generácie. V tesnej blízkosti pevností leží novopostavený zimný štadión s kapacitou asi 16 000 divákov, v ktorom by sa mali uskutočniť v roku 2014 majstrovstvá sveta v hokeji ak Bielorusi uspejú v kandidatúre. Vnútri vyzeral ešte krajšie ako z vonku a na ľadovej ploche sa preháňali rodinky v rámci nedeľného korčuľovania. Pretože sa začalo pomaly stmievať, pobrali sme sa smerom k hotelu aby sme analyzovali svoje dojmy v teple podniku pri butylke vodky.

 

obr. 15 - Exteriér a interiér

Cez týždeň už veľa času na cestovanie neostávalo pretože sme pracovali od svitu do mrku a mesto som spoznával iba prostredníctvom behu. Široké ulice ma doviedli až k rozľahlému parku, v ktorom som sa najprv obával behať nakoľko bola tma ale keď som videl iných bežcov, strach a napätie zo mňa opadlo, cítil som sa ako doma a preháňal sa kade-tade.

obr. 16 - Pán brat Január, chcel by si šoférovať..., čo ?

Som rád, že som mal možnosť cesty smerom na východ. Moje predsudky sa vytratili ako ranná hmla. Síce si uvedomujem si aké máme šťastie, že žijeme na Slovensku, lebo mám pocit, že sme na tom hospodársky oveľa lepšie ale napriek tomu je Bielorusko pekná krajina, v ktorej žijú milí ľudia pyšní na svoju vlasť. Držím im palce a dúfam, že sa tam niekedy vrátim ako turista aby som spoznal to čo som počas dvoch týždňov nestihol. Aby som z bicykla pocítil vôňu smrekového dreva a započúval sa do zurčiaceho potôčika v nekonečných hájoch brezového lesa pod vplyvom extra lacnej vodky.

 

Ďakujem členovi našej komunity Marcelovi za požičanie fotoaparátu, bez ktorého by nevznikla táto reportáž...

bezo (miestny loser a povaľač)
              bezo@hocikto.info

 

Reakcie k článku

kvalita
// marcel one //   [31.03.2009 10:42:22]

Som rad,ze na Sk mame takych kvalifikovanych pracovnikov, ktori nevahaju zdielat svoje poznatky aj mimo svojej rodnej hrudy a vydavaju sa do neznama, kde informacne technologie nevladnu svetom a kde hruba sila ma prim..

teším sa na pokračovanie
esak   [31.03.2009 20:50:24]

a teším sa tak veľmi, že na oplátku vytriedim materiály z koncertu AC/DC a spracované ich zverejním vo forme reportáže ešte dnes, prípadne zajtra skoro ráno

tuzba
pravnik patrik   [02.04.2009 15:45:54]

..chcem mat auto, co obuva hantie pneumatiky..

nuz...
bezo   [03.04.2009 19:19:50]

...musis tvrdo makat, nie sa za*ebavat :-)))

zimak
jouza   [07.04.2009 15:05:04]

ked tak sledujem vystavbu nasho narodneho zimneho stadionu,mam obavu,ze v bielorusku budu MS skor ako u nas

ad:zimak
// marcel one //   [07.04.2009 20:40:25]

trefne jouza, inak stiahol som foto z bezovej 30ky, este edit a dam dvd..

...
beny   [11.04.2009 00:30:03]

nuz stare dobre casi...aspon sme sa nemuseli bat hosp.krizy a za slnkom sa aj tak chodime opalovat do Bulharska alebo do Jugoslavie. Kapitalizmus je kokotina a Robert to vie tiez...

to beny
právnik patrik   [17.04.2009 13:56:37]

..tak chod mrknut na kubu, ze ako tam prekvita komunizmus, beny.. zranica na /skromny/ pridel, priemerny vek auta 40 rokov, a priemerny stav budovy - zrucanina..

robert vie, a preto sa kamosi so sirokym! :)

pp

bezo a marcelov fotoaparát
kurva hoši, guten tag   [05.08.2009 21:25:17]

Super článok na vylepšenie si nálady. Moje čítanie by bolo ako sa vraví na jeden dych, keby ho neprerušoval chvíľkový smiech. Nezabudnuteľné zážitky ako marcel one o Afrike, len z iného kontinentu, t.j. súdka. Bezpochyby všade sa usmievaš a nadrozmerné sochy alebo pneumatiky neubrali na zmysle pre humor. Alebo to mali na svedomí zahrievacie nápoje? Na východe sa nám núkajú možnosti, ktoré neunikli ani tvojmu oku a fotoaparátu. Okrem roberta, širokého už stačí vyčkať spasiteľa bystrozrakého a je po hospodárskej kríze. Naše deti začnú drviť ruštinu a japončinu. Príde druhý diel"nová doba "- japonsko - ruská ruleta, či skôr roleta? Zatiaľ si vychutnávaj ponuky obľúbených lokálov Dubnice a teš sa ako nám je slovači dobre. Ahoj.


Web Address Email Address Bold Text Italic Text Underlined Text
 

 

 

 

hocikto>info (c) 2008